Dejiny obce

Prvú zmienku o Ňárade nájdeme z roku 1468 (Nyárad), neskôr odvolávku z rokov 1473 a 1474, roku 1481 sa spomína v tvare Nyarag, roku 1485 Nyarasd (tu zrejme ide o chybu, pretože Nyárasd – Topoľníky je názov inej obce).

Podľa súpisu z roku 1544 boli zemepánmi Tomáš Kamarjay a Gašpar Lipchey. Z roku 1646 pochádza zaujímavý záznam v zápisnici Rábskej župy, ktorým župan napomína obyvateľov Ňáradu, aby si konečne zvolili richtára, lebo ako vysvitlo, Ňárad v tom čase už 50 rokov richtára nemal.

Potom sa stali zemepánmi Illésházyovci a neskôr ženská vetva rodu Batthyányiovcov. V roku 1898 ju totiž zdedila Vilma Batthyányiová vydatá za Aladára Bethlena. V roku 1850 veľká povodeň spuštošila polovicu obce.

V Ňárade sa narodil a je pochovaný hrdina bojov z revolučných rokov 1848-49 podplukovník Alojz Sebő Szini, ktorý v osobnom súboji zabil rakúskeho plukovníka Riedesela v bitke pri Tápióbicske. Prvý zväzok Etymologického slovníka zemepisných názvov (Budapešť, 1988) vysvetľuje názov takto: Csiliznyárad, obec na Slovensku na Žitnom Ostrove južne od Dunajskej Stredy; Topoľovec. Miestny názov Nyárad pochádza od maďarského pomenovania topoľa (nyár, nyárfa). Názov Čiliz poukazuje na polohu obce v Medzičilizi.

Z lexikónu dejín územnej správy, ktorý vyšiel v redakcii Mihálya Gyalayho v Budapešti roku 1989 vyplýva, že od roku 1468 bola obec nazývaná Nyárad alebo Nyarald, od roku 1723 Nyárad a od 3. októbra 1908 dostala názov Csiliznyárad, aby bola odlíšená od ostatných obcí s názvom Nyárad, ktorých bolo v Uhorsku osem. Po vzniku Československej republiky bol používaný paralelný názov Čilizský Ňárad (1927), po roku 1938, keď oblasť znova pripadla Maďarsku, až po koniec vojny niesla obec meno Csiliz-Nyárad a roku 1948 bola z úradnej moci „prekrstená” na Topoľovec. Od roku 1990 sa používajú paralelné názvy Ňárad / Nyárad.

Územne a správne patrila obec do Rábskej stolice, od roku 1939 do roku 1945 do Komárňanskej župy, neskôr krátky čas k Čalovskému (Veľkomederskému) okresu.

Podľa posledných údajov z roku 1991 mala obec rozlohu 1045 hektárov a v 191 domoch žilo 590 obyvateľov (575 Maďarov, 14 Slovákov a 1 Čech).